Urban Exploration

Starý ťahanovský tunel

Urban exploration — Wed, 26 Oct 2011 19:01:07 +0000

Lokalita: Košice, Ťahanovce, smer Družstevná pri Hornáde
GPS: N48°46.000′ E21°14.550′
Charakteristika objektu: Ide o starý jednokoľajový železničný tunel z roku 1870. Používal sa do roku 1955, kedy bol nahradený novým dvojkoľajovým tunelom v blízkosti starého.

Tunel bol postavený v roku 1870 ako súčasť jednokoľajovej Košicko-bohumínskej železnice. Bol razený rakúskou tunelovacou metódou a dosahuje dĺžku 277,4 m. Tunelová rúra sa nachádza v oblúku s polomerom 283 m.

Koncom II. svetovej vojny tunel zničili ustupujúce nemecké jednotky. Silný výbuch poškodil stabilitu celého horského svahu, čo viedlo k zosúvaniu vrstiev horniny. Tunelová rúra bola zavalená na troch miestach a nad tunelom sa objavil 15-metrový kráter. Zosunuté boli aj svahy nad oboma portálmi, ktoré zabraňovali akémukoľvek vstupu do tunela.

S obnovou a sprístupňovaním tunela sa začalo v marci roku 1945. Pracovalo tu okolo 700 robotníkov z priľahlých dedín a obcí. Keďže nebolo prísputné úplne zastaviť železničnú dopravu počas obnovy tunela, musela byť postavená obchádzka zničeného tunela po provizórnej trati. Za dva mesiace sa podarilo 1200 m dlhú obchádzku sprejazdniť a používala sa až do roku 1946, kedy bol tunel opravený.

V roku 1955 bol postavený nový dvojkoľajový nový tunel v blízkosti starého, ktorý sa používa dodnes. Starý tunel už prestal plniť svoju úlohu a bol prenajatý podniku Zelovoc a vnikol tu sklad ovocia a zeleniny. Po roku 1989 už neplnil ani funkciu skladu a začal chátrať. Tunel je v súčasnosti zvonku zarastený a je len ťažko spozorovateľný. Donedávna mal na oboch portáloch masívne železné brány, ktoré boli asi pred mesiacom odstránené. Týmto sa stal voľne prístupný a priechodný. Čo sa ukrýva vo vnútri vám prezradí fotogaléria.

Zdroj: www.tahanovce.eu, www.rail.sk

[Spustiť prezentáciu]

Mapa:

Mariánsky dvor

Urban exploration — Mon, 16 May 2011 22:51:39 +0000

Lokalita: Košice, Staré mesto, Továrenská ulica
GPS:N48.726752, E21.256745
Charakteristika objektu: Budovy pôvodného košického opevnenia, vrátane mlynskej bašty. Neskôr nazvané Mariánsky dvor.

Mlynská Bašta je pomerne dobre zachovalou pamiatkou stredovekého opevnenia Košíc. Bola súčasťou v poradí tretieho pevnostného kruhu mesta z druhej polovice 17. storočia. Postavili ju ako pozíciu pre kanóny kováčskeho cechu, ktorému ju mesto pridelilo do starostlivosti. Smerom k mestu bola na nej pamätná tabuľa s latinským textom: “Za panovania veľaváženého cnostného pána Michala Vassa roku 1631″ (bolo to meno vtedajšieho košického richtára. Tabuľa je v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach spolu so situačnými plánmi mesta a opevnenia mestských hradieb.

Koncom 18. storočia stráca hradbový systém Košíc svoj význam. Ukázalo sa, že hradby, veže, bašty nemusia ležať ladom, keď skupina podnikateľov na čele s veľkoobchodníkom Mollom za 30 tisíc zlatých dala postaviť prístavbu k nárožnej bašte mestského opevnenia, aby v nej zriadila prvú košickú manufaktúru na výrobu kameninového riadu. Vyrábali kvalitný aj umelecky hodnotný riad, ktorého ukážky sú zastúpené vo Východoslovenskom múzeu i v troch maďarských múzeách. Manufaktúra bola v prevádzke 40 rokov. Výrobňa riadu sa v roku 1843 pretransformovala na garbiareň. Založili ju bratia Wirknerovci a prevádzkovali ju takmer dvadsať rokov. Od nich odkúpil celý objekt Mlynskej bašty s priľahlými stavbami a dvorom košický lekár Jozef Wojnarovits a dal ho prestavať na bývanie. Celému komplexu dal názov Mariánsky dvor na počesť svojej manželky Márie.

Po roku 1945 zriadilo mesto v objekte načas ateliéry pre košických maliarov. V roku 1995 požiar spustošil jednu z budov mariánskeho dvora, ktorá bola v rekonštrukcii so zámerom dať ju do užívania košickému pracovisku Archeologického ústavu SAV v Nitre. Mlynská bašta vyhorela, no jej dávna sláva však pretrvala.

V súčasnosti sa uvažuje o transformácii Mlynskej Bašty na moderný rezidenčný komplex, ktorý pozostáva zo 4 apartmánových domov pre 149 bytov, plochy pre administratívu a obchod o výmere 1 420 m2 a celkove 201 parkovacích miest (150 podzemných, 51 nadzemných). Začiatok výstavby bol plánovaný na apríl tohto roku, či sa stavať bude, necháme sa prekvapiť. Za posledné desaťročie bolo viacero podobných návrhov, no žiadne nedospeli k výsledku. V roku 2007 prebehol v areáli archeologický prieskum v súvislosti s plánovanou prestavbou. Ako možno vidieť na fotografiách, odkryté tehlové klenby pod povrchom, v pivničných priestoroch ďalšie rozsiahle výkopy.

Zdroj: korzar.sme.sk, keturist.sk, kosice-foto.webnode.sk

[Spustiť prezentáciu]

Mapa:

Lanovka Bankov-Ťahanovce

The_Devil — Sat, 07 May 2011 22:45:58 +0000

Lokalita: Košice, Bankov – Čermeľská dolina – Sever – Ťahanovce
GPS: N48°44.672′ E21°14.162′
Charakteristika objektu: Bývalá nákladná lanovka, ktorá slúžila na prepravu magnezitovej rudy z Bane Bankov do magnezitových závodov v Ťahanovciach. V prevádzke bola od mája 1951 približne do roku 1995.

Pri vstupe do Čermeľského údolia sa nad našimi hlavami nachádza visutá lanovka, na dopravovanie magnezitu do závodu v Ťahanovciach. Je to jedna z technických pamiatok, ktoré pripomínajú banskú ťažbu v Košiciach.

Tak ako sa skončila výroba v magnezitových závodoch, skončila sa i jej éra. Kým premávala, stávalo sa, že občas sa nejaký vozík s nákladom prevrhol a ruda sa zosypala do záhrady pod ňou, alebo sa odtrhol aj celý. To už dnes nehrozí, ale strach Čermeľčanov vzbudzuje stále korodujúca ochranná sieť. Aj vysoké kovové stožiare sú lákadlom pre zberateľov kovu. Tí si podľa domácich, ktorí sa nám sťažovali, aj nejaké “elko” kedy-tedy odpília. Vieme si predstaviť, čo sa môže stať, keď v tom budú pokračovať.

Múzejníci sú za zachovanie technickej pamiatky a naklonení sú aj myšlienke vyhlásiť ju za kultúrnu. Už o inom je jej udržiavanie po stránke technickej. O lanovku sa zaujíma aj Technické múzeum v Košiciach. Svojím spôsobom to už pamiatka na banskú ťažbu je a zámery s lanovkou už boli rôzne. “Pred rokom som sa bol pozrieť na stožiare a, pravdupovediac, som sa zľakol. Na stĺpoch chýbali spevňovacie prvky. Keby sa podrezali nosníky, porušila by sa statika a mohlo by sa to celé zrútiť. Prešetrovala to polícia i mestská časť Staré Mesto s výsledkom, že sa už do konštrukcie nezasahuje,” povedal riaditeľ STM Eugen Labanič.

S lanovkou boli aj iné zámery. Mala sa využívať na dopravu turistov na Bankov, čo by zatraktívnilo celé územie. Prirodzene predchádzať by tomu museli odborné posudky a modernizácia. Nie sú však na to prostriedky.



typ LD	nákladná visutá dvojlanová dráha obežného systému s odpojiteľným uchytením prepravných vozíkov	horná stanica	Bankov
výrobca	TRANSPORTA, n. p. Chrudim	dolná stanica	mestská časť Ťahanovce – obec
uvedenie do prevádzky	máj 1951	prípustná rýchlosť vetra	17 m/s
ukončenie prevádzky	cca 1995	max. dopr. rýchlosť	2,9 m/s
rekonštrukcia	1991 – náter podpier	časový interval vozňov	26 s
ťažná vetva	pravá	vzdialenosť vozňov	75 m
umiestnenie pohonu	vrcholová stanica	nosnosť osobného vozňa	900 kg
systém napínania	obe laná závažiami v dolnej stanici	rozchod lán	3000 mm

Zdroj: www.lanovky.sk, korzar.sme.sk

[Spustiť prezentáciu]

Mapa:

Stará mestská plaváreň

Urban exploration — Wed, 27 Oct 2010 16:19:44 +0000

Lokalita: Košice, Staré mesto, Rumanová ulica
GPS: N48°43.980′ E21°16.660′
Charakteristika objektu: Budova starej mestskej plavárne s 25m plaveckým bazénom a ostatnými priestormi z 60-tych rokov.

Budova starej mestskej plavárne ako ju poznáme dnes sa začala stavať roku 1957 a dokončená bola v rokoch 1960-1962. Okrem 25m bazénu sa tu nachádzali parné kúpele s vlhkou a suchou parou, menšie bazény a vaňové kúpele, takzvané „očistné kúpele“. Krytý bazén bol v tom čase iba štvrtý na Slovensku a patril medzi architektonicky najkrajšie v Československu v tomto období.

Krytá plaváreň už v čase svojho otvorenia nemohla plne uspokojiť potreby plavcov, vodných pólistov, potápačov, výcvik neplavcov či požiadavky širokej verejnosti. Preto bol schválený projekt na prístavbu otvoreného bazénu 50×21 metrov a detského bazénu 20×6 metrov (dnešná Mestská plaváreň).

Budova fungovala do konca 70-tych rokov. Keď presmerovali Mlynský náhon a vybudovali na jeho mieste dopravnú tepnu, došlo s poklesu hladiny spodnej vody, čim sa vážne narušila statika plavárne. Toto vypustenie koryta poškodilo viaceré stavby v okolí. V roku 1992 bola plaváreň oficiálne zatvorená, pre spomínané technické problémy. Vonkajšia časť bola zrekonštruovaná a od roku 1997 funguje ako letné kúpalisko.

V súčasnosti existuje viacero projektov pre rekonštrukciu plavárne, plánoval sa tu vodný svet, kúpele, či relaxačné služby. Momentálne je aktuálny plán na vytvorenie kultúrno-relaxačných a spoločenských služieb pre verejnosť s celoročnou prevádzkou. Technicky vzácna stavba stojí v ochrannom pásme pamiatkovej rezervácie a jej budúce plány by mali harmonizovať s výzorom z 60-tych rokov, čiže svoj vonkajší vzhľad budova veľmi nezmení.

Za sprístupnenie priestorov ďakujeme Mestu Košice a firme TEHO s.r.o.

[Spustiť prezentáciu]

Mapa:

Malinovského kasárne

Urban exploration — Thu, 14 Oct 2010 19:02:33 +0000

Lokalita: Košice, Staré mesto
GPS: N48°43.400′ E21°15.000′
Charakteristika objektu: Rozľahlý opustený areál malých a veľkých delostreleckých kasární blízko centra mesta.

Malinovského kasárne sa nachádzajú blízko centra mesta. Ohraničujú ich ulice Moyzesova, Poštová, Kuzmányho a Ulica Pri jazdiarni. Areál sa delí na dve hlavné časti, južnejšie situované malé delostrelecké kasárne a väčšia severnejšia časť sú zase veľké delostrelecké kasárne. Obe časti kedysi rozdeľovala bývalá Mikešova ulica (na mapke prerušovanou čiarou). Po roku 1945 boli zoštátnené a táto ulica bola uzavretá.

Kasárne stoja na mieste, ktoré sa podľa mapy z roku 1869 volalo „felsó kül sétány“ – horná vonkajšia promenáda. Boli postavené mestom v rokoch 1883-1886, na mieste prvého klziska. V južnej časti sa nachádzal hipodróm. V severnom cípe roku 1903 dobudovali jazdiareň, podľa staviteľa Petra Jakaba. Dnes ju všetci poznáme ako Infiniti arénu (špotovú halu). Dostavby kasárenských budov, skladov a garáži trvali do roku 1912, ale aj v medzivojnovom období boli realizované v pôvodnej typovej koncepcii a uchovali charakter vojenského súboru. Do druhej polovice 20.storočia datujeme zanedbateľné úpravy a nekoncepčné prístavby. V tom čase boli odstránené pôvodné výplne okien, otvorov dlážky, dlažby a nahradili sa pevnou výmurovkou. Ešte aj dnes môžete na fasádach niektorých pavilónov vidieť zamurované otvory, kde boli pôvodne okná.

Mesto získalo kasárne od Ministerstva obrany bezodplatným prevodom. Ešte v roku 2006 komisia poslancov a špecialistov rozhodla, že vo verejnej súťaži predložil najlepší zámer na využitie tohto štvorhektárového pozemku rakúsky investor, ktorý chce v objekte kasární postaviť hotel, polyfunkčné objekty s obchodom, službami, biznis centrom a viac než tisíckou parkovacích miest za približne 170 mil. eur. Areálu preto hrozí asanácia.

Bývalé delostrelecké kasárne predstavujú bohatý súbor historickej architektúry, ktorý je s výnimkou niektorých fasád dodnes vo výbornom stavebno-technickom stave.

Za sprístupenie priestorov ďakujeme Spolku na podporu skrášľovania Košíc.

[Spustiť prezentáciu]

Mapa:

Domy za Galérkou

Urban exploration — Thu, 07 Oct 2010 22:39:33 +0000

Lokalita: Košice, Terasa, za OC Galéria
GPS: N48°42.900′ E21°14.480′
Charakteristika objektu: Rodinné domy, prevažne v schátranom stave

Na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia sa začala výstavba rodinných domov pričom niektoré domy existujú ešte aj dnes. 22. februára 1962 začala výstavba sídliska Nové mesto, ľudovo nazývané Terasa. Na území dnešných Luníkov III. a IV. sa nachádzalo vojenské cvičisko. Výstavba pokračovala do roku 1971.

Skutočná masová sídlisková výstavba v Košiciach sa začala v 60-tych rokoch rozhodnutím vlády o výstavbe Východoslovenských železiarní. Výsledkom bola výstavba satelitného Nového Mesta na západnom svahu mestskej kotliny, odkiaľ bol vždy skvelý výhľad na centrum mesta. Odtiaľ sa aj vžil názov Terasa, Obytný súbor bol plánovaný pre 60 000 obyvateľov, čo ho radí vo veľkosti sídlisk na Slovensku na druhé miesto po bratislavskej Petržalke. Sídlisko pretína v strede Trieda Slovenského národného povstania, kade vedie veľkokapacitná električková trať. Sídlisko bolo taktiež ako jediné dobudované komplexnou občianskou vybavenosťou: zdravotné strediská, obchodné centrá, školské zariadenia, nemocnica, kino a pod.

Nové Mesto sa následnou výstavbou ďalších sídlisk plne zakomponovalo do mesta a v súčasnosti už plní sekundárnu úlohu centra mesta, čo sa ešte len prejaví pri ďalšej výstavbe v domovej zástavbe v okolí Ružovej ulici, určenej na zbúranie. Tu môžeme dnes nájsť prevažne rodinné domy. Niektoré aj v polo-schátranom stave, v ktorých sa usídlili Rómovia. Pri našej návšteve za účelom zdokumentovania toho, čo z rodinných domov ostalo Rómovia nadšení veľmi neboli. Po chvíli obďaleč postávala znepokojená skupinka, tak sme sa radšej vzdialili. Každopádne je len otázkou času, kedy aj tieto posledné zmienky o tom, akú podobu mala kedysi dnešná terasa nenahradia moderné byty, či polyfunkčné objekty.

[Spustiť prezentáciu]

Mapa:

Nemocnica Moyzesova

Urban exploration — Thu, 29 Jul 2010 12:36:56 +0000

Lokalita: Košice, Staré Mesto, Moyzesova 9
GPS: N48°43.240′ E21°15.100′
Charakteristika objektu: Trojpodlažná hlavná budova s povalou bývalej detskej nemocnice s gynekologicko – pôrodníckou klinikou.

História nemocnice siaha do 50-tych rokov minulého storočia. Zriadením Lekárskej fakulty došlo k zmene detského oddelenia na detskú kliniku. Pre neustále sa zvyšujúcu potrebu pediatrických lôžok sa detská klinika presťahovala do adaptovaných priestorov vtedajšieho detského nálezinca v hlavnej budove areálu na Moyzesovej ulici č. 9.

V tomto období mala 237 postelí. V roku 1958 sa začala prevádzka budovy s posluchárňou, biochemickým a hematologickým laboratóriom. O 7 rokov neskôr bola dokončená výstavba ambulantnej časti nemocnice, kde bolo zriadené aj neurologické oddelenie. Tým sa vytvorili podmienky pre vznik Krajskej detskej nemocnice. V tom období mala 290 lôžok, ktoré boli rozdelené do 6 oddelení. Roku 1976 Krajskú detskú nemocnicu premenovali na Fakultnú detskú nemocnicu. V novembri 1992 bola pri DN zriadená IV. Detská klinika SPAM. Detská nemocnica v Košiciach do 1. 7. 2003 mala 170 lôžok a 37 odborných ambulancií a poradní, kde poskytovala liečebno-preventívnu pre deti a dorast od narodenia do 18. roku života. V hlavnej budove fungovala gynekologicko – pôrodnícka klinika. Rozhodnutím ministra zdravotníctva SR vznikla dňa 01.07.2003 Detská fakultná nemocnica Košice. Z pôvodnych priestorov na Moyzesovej ul. 9 sa presťahovala na Triedu SNP 1. V súčasnosti budovu spravuje Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Zdroj: www.dnkosice.sk

Hlavná budova je orientovaná smerom na východ, má severný a južný trakt s vlastnými schodiskami. Centrálne schodisko sa nachádza v strede budovy, vedľa neho je menší výťah. Budová ma prízemie, malú pivničku, dve poschodia a povalu. Na prízemí sú laboratória, sklady, dielne, elektrorozvodne a pod. Na oboch poschodiach sú ordinácie, izby pre pacientov a operačné sály. V podkroví zase vzduchotechnika či strojovňa výťahu. Vnútro budovy je pomerne zachovalé, keďže prístup do budovy nie je možný a nekoncentrujú sa tu sociálne živly. Pri sťahovaní nemocnice bolo takmer všetko vnútorné zariadenie odstránené. Ostali len dvere, nejaké rozvodné skrine a pár kusov laboratórneho vybavenia.

Za sprístupnenie budovy ďakujeme vedeniu UPJŠ v Košiciach.

[Spustiť prezentáciu]

Mapa:

Kongresové centrum

kolac — Thu, 10 Jun 2010 23:17:15 +0000

Lokalita: Košice, Námestie osloboditeľov
GPS: N48°42.975′ E21°15.725′
Charakteristika objektu: Nedostavaná tehlová budova s pivničnými priestormi a veľkou kongresovou halou.

Na námestí osloboditeľov sa nachádza jedna z najvačších nevyužitých budov v centre Košíc – nedostavaná budova kongresového centra. Jej momentálny stav je veľmi zlý, ohrozená je statika a plánuje sa jej zbúranie. Na tomto mieste by mal vyrásť štvorhviezdičkový City Hotel s kancelárskymi priestormi a obchodmi.

Rozostavaná budova kedysi patrila mestu, ktoré ju v roku 1996 predalo spoločnosti VSŽ, ktorá tu chcela postaviť kongresové centrum, ale stavba sa dokončenia nedočkala. V roku 2001 budovu železiarne predali. Po pár majiteľoch sa dostala do rúk talianskej firme, ktorá mala v pláne postaviť polyfunkčný objekt “Verona” s obchodmi, reštauráciami, športoviskami, administratívnymi priestormi a apartmánmi. Tento objekt mal obsahovať osem nadzemných a tri podzemné podlažia a mal byť prepojený s Domom techniky. Nestalo sa tak a budova bola opäť predaná. Tentokrát ju kúpil rakúsky investor Falkensteiner Hotel Košice Besitz Bratislava. Mal by tu stáť štvorhviezdičkový City Hotel približne za 40 miliónov €, kde budú okrem hotela tiež obchody a kancelárske priestory.

[Spustiť prezentáciu]

Mapa:

Športové gymnázium

kolac — Fri, 21 May 2010 10:09:40 +0000

Lokalita: Košice, Terasa, Popradská 1
GPS: N48°43.323′ E21°13.700′
Charakteristika objektu: Opustená škola, skladá sa z viacerých pavilónov, telocvične, dvoch betónových a jedného trávnatého ihriska.

Objekt pochádza zo začiatku 70tych rokov, sídlilo tu osemročné športové gymnázium. Podobné školy nájdeme aj na iných miestach na terase (ZŠ Slobody). Škola bola zameraná na rozvoj športovo talentovaných študentov a navštevovali ju študenti z rôznych kútov Slovenska.

V roku 2007 sa celá škola presťahovala na alejovú ulicu do areálu bývalého SOU pôšt a telekomunikácií. Priestory sa potom roztratili do rúk súkromníkov, no vačšina objektu ostala chátrať. Jednu časť školy používala nejakú dobu autoškola, ktorá sa presťahovala a momentálne je aj táto časť objektu opustená. Autocvičisko však ostalo aj naďalej v užívaní. Po nedávnom vyčínaní vandalov ostala budova zdevastovaná – povybíjané okná, strhané radiátory, rozbité dvere, záchody atď.

Objekt je zložený z viacerých samostatných budov, pospájaných vonkajšími chodníkmi krytými strieškami. Vo vačšine budov sú opustené triedy, kabinety, wc, priípadne zasadačka. Nachádza sa tu aj telocvičňa, no tá je využitá súkromníkom. Pri prechádzke opustenými chodbami priam sála školské prstredie – úzke dlhé chodby popretkané triedami, v ktorých kde tu nájdeme ešte nezotretú tabuľu, či nejakú pohodenú knihu alebo špongiu.
Budúcnosť objektu je nejasná, necháme sa prekvapiť s čím príde investor.

Tento článok nám zaslal Skinner

[Spustiť prezentáciu]

Mapa:

Bunker pri stanici

Urban exploration — Sun, 16 May 2010 21:04:37 +0000

Lokalita: Košice, Mestský park pri stanici
GPS: N48°43.300′ E21°15.920′
Charakteristika objektu: Dva samostatné podzemné bunkre umiestnené blízko seba. Rozkladajú sa na rozlohe asi 6 árov a sú kryté okolitými stromami.

Neďaleko železničnej a autobusevej stanice, v mestskom parku sa nachádza bunker pochádzajúci približne z doby, keď boli Košice pričlenené k Maďarsku v roku 1938 (viedenská arbitráž). Tento park sa kedysi volal park generála Petrova, predtým Sokolský sad, alebo tiež biely park, pretože jeho vtedajšie oplotenie bolo bielej farby.

Bunker je situovaný v najjužnej časti Staničného parku, až pri ceste vedúcej na stanicu. Skladá sa z dvoch osobitných komplexov, ktoré niesú spojené. Východná časť je celá pod zemou, jej vchod je orientovaný priamo na železničnú stanicu. Dole sa dá dostať jedine hlavným vchodom po schodoch. Núdzový východ je zasypaný – na fotkách to “pieskovisko” obkolesené betónom. Po vstupe dovnútra vojdeme do predsiene, alebo akejsi menšej miestnosti doslova plnej odpadu. Vľavo nachádzala sprcha z nádržou na 300l vody. Odtiaľto sa dá dostať do ďalších dvoch väčších miestností. Jedna je pre 10 a druhá pre 16 ľudí. Hovoria o tom nápisy na stenách v Maďarčine. Ďalšie nápisy sú o zákaze fajčenia a o udržiavaní poriadku. V menšej miestnosti sa usadili bezdomovci a urobili si tu obývačku. Vo väčšej miestnosti sa nachádzal únikový východ – železný poklop v južnej stene. Ten je v súčasnosti zhora zasypaný hlinou a do bunkra presakuje voda. Na zemi jej je asi 1-2cm. Tiež tu je akýsi sprchový kút, pravdepodobne to slúžilo ako toaleta. Tie dve miestnosti sú spojené železnými dverami z pákovým zamykacím mechanizmom. Na štítku dverí sú uvedené výrobné údaje: vyrobené v Budapešti v roku 1938, typ dverí, hmotnosť, výrobne číslo a pod. Môžeme tu tiež vidieť rôzne rúrky a rozvody tekutých, či plynných médií. V predsieni sa nachádza rozvod elektroinštalácie tvorený holými drôtmi a keramickými izolátormi. Elektrina bola zavedená do každej miestnosti, kde sa nachádzala aj jedna lampa. Bunker je v dezolátnom stave, na čom sa podpísali už dobre známi neprispôsobiví občania. Okrem neskutočnej kopy odpadu tu bolo cítiť dosť nepríjemný zápach.

Druhá, západná časť bunkra je z troch štvrtín pod zemou. Zvyšok bol zasypaný kameňmi a hlinou a vytvoril sa kopec. Nasadili sa tu stromy, ktoré v súčasnosti dokonale zakrývajú celú oblasť. Táto časť obsahuje pod zemou len dve miestnosti, rovnakú predsieň so sprchovacím kútom a jednu dlhšiu chodbu. Na jej konci sa nachádzajú opäť oceľové dvere, za ktorými je krátky rebrík vedúci k funkčnému núdzovému východu, ktorý je možný pozorovať aj z chodníka. Vo vnútri chodby sa nachádza na stene filtračné zariadenie s kľukovým mechanizmom. Vzduch čerpalo zhora prostredníctvom komínu, ktorý vidno na “streche” bunkru. Pre zaujímavosť, v tomto bunkri sa počas vojny narodil Ľudovít Higins, člen známej tenisovej rodiny Higinsovcov.

EDIT (06.07.2010): Nedávno boli všetky tri vchody do bunkra zamurované. Pravdepodobne tým chceli zabrániť prístupu bezdomovcov do krytu. Či z vnútra bolo odpratané smetie nevieme. Predpokladám, že nie, pretože odtiaľ stále cítiť smrad. Ostáva len čakať, čo s ním bude.

EDIT (03.11.2010): Opäť som si všimol, že s bunkrom sa čosi deje. Po zamurovaní vchodov bola hlavne na druhý bunker navozená veľká kopa hliny, ktorá ho takmer celý zakryla.

[Spustiť prezentáciu]